v krátkosti o sebe, s kým máš tu česť :)
Klasika, volám sa Martin a pochádzam zo Záhoria. Vyštudoval som strednú priemyslovku elektrotechnickú známou aj ako Adlerka. Vysokú školu som skončil na Fakulte chemickej a potravinárskej technológií - Slovenská technická univerzita v Bc. v odbore Automatizácia, informatizácia a manažment v potravinárstve a v chémií. Ver mi, nejeden človek si polámal jazyk pri nekonečnom vyslovení odboru. Legendy vravia, že cyklus premeny hviezdy na bieleho trpaslíka je prkotina. Už iba názvom univerzity som mal takto polku záverečnej práce hotovú. Následne moja púť aj tak skončila ako Ing. v odbore Prírodné a syntetické polyméry, v hlavnom podobore Drevo, celulóza, papier. Čo ti poviem. Z každého rožku trošku.
Moje pracovné skúsenosti nie sú práve najbohatšie, ale brigádam som sa nevyhol. Už na brigáde v kine som zistil, že koľko, s prepáčením blbcov, namyslencov a povrchných ľudí mám česť stretnúť. Ale to bola len taká predochutnávka. Po skončení štúdia som zase robil s ľudmi ako predajca, lebo ma bavila konverzácia s ľudmi. A to som vcelku introvertný človek. Tam som si uvedomil fakt, že typická vlastnosť Slovákov je do všetkého papuľovať a ako je všetko zlé. Dlho som sa tam neohrial a následne skoro dva roky pracoval svetlárskej firme na pozícií svetelného dizajnéra. Nie, nenavrhoval som dizajny svietidiel ale vykonával výpočty, vytváral a posudzoval návrhy osvetlenia rôznych priemyselných hál, obchodov, kancelárií, showroomov a verejného osvetlenia. Inými slovami som v programe navrhoval rozmiestnenie svietidiel a po automatizovaných výpočtoch skontroloval či z hľadiska noriem osvetlenie vyhovuje. Práca to bola zaujímavá ale akonáhle som vidiel hlbšie do systému fungovania firmy, dostávalo sa to do sterereotypu. Čiže som nenávidel pondelky, s úsmevom zdravil Best Of ľudí, aj keď by som ich naradšej kanonizoval do čiernej diery a akonáhle vrana zakrákala o 15:30, dovi dopo. Ja som milý, veselý, usmievam sa aj keď ti vnútro zožiera ničota a dokážem odvádzať kvalitnú prácu ale toto, čo som zažil, si myslím, že zažíva veľa ludí ale vyhorieť už taká sranda nie je. Ale ako vravím, aj cez to všetko, veľmi cenné skúsenosti.
Záľuby a čomu sa venujem
Dosť bolo mojich nárekov o práci. Teraz by som trošku rád popísal niečo o svojich záľubách. Moja cesta bola dlhá, a než som skutočne našiel čo ma baví, muselo ubehnúť skoro 30 rokov. Na strednej som veľmi obľubovaľ sa spárať vo vyhodených spotrebičoch a brať si súčiastky. Začal som sa aj venovať programovaniu stránok a tvorby designu. Všetko samouk. Na výške ma to prešlo a sezónne ma začalo baviť korčulovanie, byciklovanie. Ono je to i doteraz ale už nie tak často. Potom ma chytilo fotenie, úpravy fotografií, fotomontáže. Chcel som začať fotiť aj ludí lenže v tom čase som začal dostávať v práci zaberák a upadlo to. Medzitým ma nejakým spôsobom nadchlo záhradničenie. Toto nejako cítim, že mám v krvi už od mala. Bod zlomu nastal, akonáhle začala šalieť Korona a vláda ešte viac. "Skončil" som v práci a začal prerábať dom. Mal som priestor na realizáciu. Uvedomil som si, že to je skvelý pocit a hlavne psychická očista. Očividne mám rád pestré farby, pohľad na chlorofyl, zem za nechtami a dobrý pocit, že si dokážeš dopestovať vlastnú zeleninu. Možno teraz tak trošku ľutujem, že som nešiel na záhradnícku.
Tož, jedného dňa dúfam, akonáhle bude vhodná príležitosť začnem konečne fotiť ľudí. Kto vie kde to skončí. :)