Jedna žiačka uvidela na tabuli slovíčko SKRIŇKA. Povedala mi: "Pán učiteľ, ten kto napísal na tabuľu skrinku s ň, by som mu najradšej dala facku.". Prídem ku žiačke, oprem sa lakťami o lavicu, pozrem do očí a poklepaním ukazovákom na líce cež rúšku jej s iróniou poviem: "Kľudne, poslúž si. Tuto poprosím". Ten gramatický netvor na tabuli patril totižto mne.
 

---

Vysvetloval som žiakom zloženie atómu. Aby si trošku vedeli predstaviť analógiu aj na bežných veciach, snažím sa prirovnávať. "Atóm sa skladá z častíc ako protón, neutrón a elektrón. Ale tieto častice majú nejaké usporiadanie, kde sa nachádzajú. Čiže ako Zem sa skladá z jadra tak aj atóm ma jadro kde sú protóny a neutróny. Podobne ako okolo zeme obiehajú družice po orbite, obiehajú elektróny okolo jadra. V priestore v akom sa nachádzajú sa volá elektrónový obal. Takže atóm sa skladá z jadra a..." Ani som nestihol dopovedať, že z elektrónového obalu a započul som, že  "zo zemského plášťa".
 

---

Šiel som kontrolovať povinnú domácu úlohu a bonusovú na dobré body.
Žiačka: "Ja som to nevedela...!"
Ja: "Čo si natom nepochopila? Opakoval som to po 3x každú hodinu, ešte som napísal postup ako to vypočítať a ty mi povieš, že to nevieš?"
Žiačka: "Ja tomu ale aj tak nechápem...!"
Ja: "4x to už vysvetlovať nebudem. Máš smolu, máš sa učiť."
Žiačka: "Ale mňa ta úloha nebavila. Prečítala som si prvú vetu a už sa mi nechcelo čítať celé zadanie!"
 

---

Ja: "Predstavte si, že tá krabica je plná kociek, aj keď viem, že nám tu teraz nejaké chýbajú."
Žiačka: "Ale v tej krabici nie sú všetky kocky!"
 

---

Žiačka: "Pán učiteľ pozrite! Toto som si priniesla pre šťastie."
O pár minút neskôr: Píšu za trest 5-minútovku.
 

---

Test z chémie, kde mali vysvetliť základné pojmy.
Rovnorodá zmes - Zmes, ktorá má meno.
Rôznorodá zmes - Zmes, ktorá nemá meno
Druhy roztokov - Čisté a nečisté, alebo aj špinavé
 

---

Vysvetloval som žiakom osovú súmernosť. Mali len preniesť jeden bod na opačnú stranu priamky. To, že dotyčný žiak býva neustále nepripravený, som ho upozorňoval nato, prečo nepíše, opisuje len to čo chce, postup si začal písať od bodu dva a aj to od polky vety, označovanie bodov veľkými písmenami znamenalo malými a malé zase veľkými, namiesto rysovania kolmíc, rovnobežiek si to len nakreslil rukou a tvrdil, že to je narysované.....atď. Došlo to k bodu, kedy som mu povedal nech okamžite vezme kružidlo a začne robiť. A ktože nevedel čo má robiť? No on! 
Ja: "Si robíš zase srandu, že čo máš robiť s kružidlom? Keď okamžite nezačneš rysovať to čo je na tabuli, neželaj si ma!"
Samozrejme, že stojím pri ňom a pozerám na jeho extrémne výkony. Absolútne nemal šajnu. Náhodne zapichol kružidlo. Tlačil ho tak, že si prepichol podľa mňa zošit. 
Ja: "Si normálny? Prečo tlačíš na to kružidlo? Okamžite už sprav ten oblúk na priamke!". Pozeral na mňa, do zošita, otáčal sa, smial sa, držal a zapichoval kružidlo. Dokola. Pokročilý druhý stupeň. 
To čo začal robiť následne, mi definitívne odpálilo nervy. Chytil kružidlo do ruky, násilím zapichol a dlaňou druhej ruky začal po ňom bucháť ako kladivom po klinci.
 

---

Slovná úloha: Adam sa naučil za pondelok 5, utorok 4, streda 0, štvrtok 6, piatok 8 slovíčok. Koľko slovíčok sa naučil priemerne za týždeň?
Žiak: 1065
 

---

Končí hodina informatiky a vraciam naspäť žiaka nech ide sklopiť monitor na notebooku. "Bež to zaklapnúť, netreba čakať až skončí aktualizácia". Žiak stojí a pozerá na mňa. "No veď to zaklapni."... Nechápavo na mňa pozrie. Lenže ja sa ponáhlam, tak vravím: "Rýchlo, ponáhľam sa, zaklop a poď". Pozrie na mňa ešte viac nechápavo, v tom neisto zodvihne ruku a zaklope na monitor ako na dvere. Schuti som sa zasmial.